Oznamy

Pozývame Vás:

pozvánka


 
Video
Kompromisy 2012 video
 

Navštívte našu predajňu Rámovanie obrazov a potreby pre výtvarníkov.

ramovaniesenica.sk
 www.ramovaniesenica.sk


Rádio Regina
Múzy, 17.6.2012

Regionálne noviny
KOPANIČIAR expres
12.6.2012

O maliarovi

Výtvarná tvorba a jej estetické kódy, ktoré nie sú dimenzované fyzikálno-matematickými, technickými či inými prísnymi exaktnými normami a parametrami, predstavujú optimálnu pôdu pre menej kategorickú, širokospektrálnu úvahu, umožňujúcu pomerne variabilné individuálne formulácie v závislosti od uhla percepcie. Túto mnohovýznamovosť a asociatívnosť podmieňuje a neraz zámerne stupňuje práve nejednoznačnosť, imaginácia, náznaky, tajomstvá a skryté významy, ktoré tvoria neoddeliteľnú, a hlavne príťažlivú súčasť komplexu každého umeleckého artefaktu. Aj dielo jediného autora takto ponúka rôzne interpretačné roviny a nadobúda viacvrstevný rozmer. Vychádzajúc z tohto predpokladu obrazom Ľubomíra Miču možno subjektívne priradiť rozmanité atribúty.

Tvorba nekonvenčnáestetická zároveň, ktorá síce uvoľňuje pravidlá klasickej maliarskej výstavby dvojrozmerného obrazu, ale rešpektuje vizuálnu formu ako finálny efekt umeleckého gesta.

Tvorba nepredmetná. Individuálny kreatívny počin je kondenzovaný výlučne do abstraktného výtvarného problému, ktorý v motivácii potláča akékoľvek väzby k realite. Jeho úlohou nie je kopírovať, interpretovať či inak monitorovať skutočnosť, ale vytvárať skutočnosť novú, virtuálnu s autonómnou motiváciou i artikuláciou. Ojedinelé figuratívne resp. žánrové témy zostávajú v komplexe diela len nezáväznou informatívnou epizódou.

Tvorba spontánnainštinktívna, jej dôležitou stratégiou je pocit, vnútorné nastavenie tvorcu. Predovšetkým vo vzťahu k výberu variabilných, impulzívnych, farebne vibrujúcich konštrukcií tlmočí výsostne osobné emotívne východiská. Maľba smeruje temer k akejsi koloristickej neoinformelovej poetike, v ktorej voľne rezonujú aj meditatívnejšie, lyrické tóny.

Tvorba akčná, kde réžiu preberá expresia samotného fyzického aktu tvorenia ako prienik improvizácie či technologickej náhody a intuitívneho resp. virtuálne monitorovaného záznamu aktuálnej dispozície autora. Dôležitá je vitalita autorského gesta a jeho odrazové, komunikačné možnosti. Namiesto lyrickej stopy štetca pravidlá hry na obrazovej ploche určuje farba s tubou, hutná, radikálna a energicky transplantovaná ofenzívnym, razantným záberom rôzne formátovanej špachtle.

Tvorba automatická. Algoritmus jednotlivých výtvarných úkonov nikdy nie je konkrétny ani definitívny. Pravidelnosť a asymetria v striedaní farebných škvŕn a ich vrstiev je síce výsledkom spontánneho podvedomia, premietnutého do opakovaného mechanického počinu, nanášania a stierania farby špachtľou, na druhej strane však rovnako kreatívnou úvahou, logickou a emotívnou projekciou zámeru, optiky a skúsenosti.

  Tvorba procesuálna. Mnohonásobné nanášanie farebných pást, ich opakované roztieranie do plochy je východiskovou platformou pre zrod diela. Vlastný systematický, technologicky legitimovaný proces vzniku má pritom obdobnú reflexívnu príťažlivosť ako finálna realizácia a autorovi umožňuje do neho opätovne vstupovať.

Tvorba konštruktívna. Sedimentácia hmôt, ich opakované vrstvenie je súčasne i racionálne monitorované do systému vertikálneho projektovania plochy, resp. jeho kombinácie, priesečníku s horizontálnou rovinou a diagonálnym priemetom detailu. Vzniká akási prepletená vizuálna sieť dramatických farebných štruktúr. Napätie a výtvarnú organizáciu v obraze určuje v súčine so zákonitosťami optiky práve táto základná, z veľkej časti i tvorivou metódou limitovaná, horizontálno-vertikálna rytmizácia farebných plôch.

Tvorba asociatívna. Abstraktné úvahy neznamenajú automaticky bezobsažnosť. Naopak, môžu byť alternatívou deblokovaného a liberálneho priestoru, nezviazaného konkrétnou témou či reálnou formou, stať sa kmeňovou databázou pre široké myšlienkové (obsahové) a významové projekcie, vízie a predstavy. Sú predpokladom najrôznejších vizuálnych kontextov. Jedinečných či prekvapujúcich o to viac, ak ich iniciačným zdrojom, principiálnou motiváciou je intuícia, emócia a impresia.

Tvorba chromatická, budovaná predovšetkým na harmonických a disharmonických konfrontáciách farebných hmôt. Súčasnú zahltenosť virtuálnym smogom kompenzuje vyzdvihnutím trvalých hodnôt, mágiou klasickej farby. Plocha je jednoznačne lokalitou pre jej kanonizáciu, konštruovaná temer výlučne cestou aditívneho vrstvenia plnej a sýtej pasty. Hustý raster drobných, chvejivých a prekrývajúcich sa škvŕn je kľúčovou témou, prostriedkom i výrazom, kostrou, ktorá nesie komplexne celú stavbu abstraktného obrazu. Hierarchia farebnej siete, ktorá v jadre nie je otázkou valéru, ale logickou selekciou spektra, v krajných polohách bohato atakujúca ostwaldovu škálu alebo naopak, pulzujúca v temer monochrómnej skladbe, však usiluje postupne aj o výraznejšiu aktiváciu práve aspektov svetla. Štetcový prednes pritom nie je podmienkou. V prvom decéniu výtvarnej práce úplne absentuje, priebežne sa neskôr objavuje v osobitej, valérovo širšie rozvinutej kapitole na báze akrylových kompozícií. Najnovšie, v období posledných dvoch - troch rokov, vlastná aktivita štetca sublimuje do alternatívnej podoby v sekundárnom definovaní detailu plochy.

Tvorba štrukturálna. Jednotlivé, viacnásobne varírované nánosy hutných olejových pást plochu plasticky vrstvia, narúšajú jej celistvosť a stupňujú tak nielen svetelnú, ale v konečnom dôsledku i dramatickú hladinu diela. Reliéfne premostené farebné štruktúry po celej ploche obrazu predstavujú základný kameň autorovej maliarskej optiky.

Tvorba experimentujúca so snahou priniesť aktuálnu informáciu predovšetkým v spôsobe nazerania na fenomén farby a problém jej autentickej vizuálnej i technickej implantácie na obrazovú plochu. Tieto súradnice zostávajú pritom neustále otvorené pre nové riešenia, (doteraz) vždy na báze média maľby.

Náhoda, rutina či richterovská reedícia sú len zdanie. Maliarska tvorba Ľubomíra Miču vyše poldruha desaťročia operuje v hlbších a čoraz pôvodnejších vodách s paralelnými, viacrozmernými, občas i protirečivými aditívami. Perspektívne, vzhľadom k intenzite trvalého osobného nasadenia autora ich zoznam, zdá sa, ešte zďaleka nebude konečný...

Božena Juríčková

 

1960 - narodil sa 5. júna v Senici
1975-1979 - študuje na Strednom odbornom učilišti strojárskom v Myjave
1981-1990 - pracuje v Komunálnych službách v Senici ako ramár obrazov
od r. 1991 - podniká v oblasti rámovania obrazov a potrieb pre výtvarníkov
2003-2006 - navštevuje výtvarný kurz pre dospelých v ZUŠ Senica
od r. 2003 - pravidelne sa zúčastňuje tvorivých dielní NOC Bratislava
2008 - iniciuje založenie záujmového združenia výtvarníkov SenArt v Senici
2010 - získava Pamätnú medailu predsedu TTSK
2012 - Člen Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska,
pri Slovenskej výtvarnej únii.

 


Grafické spracovanie stránky: Miča Radomír 2013